Skúška z predmetu, ktorý sa volá "Zložitosť"
Toto je jeden zo zápisov o vypočutých modlitbách. Je dosť zdĺhavý a detailný, pretože sa týka školy a študent na skúške prežíva každý detail. Príbehy o úspešných skúškach nemám veľmi rád na kresťanských stretnutiach, lebo častokrát nie sú ani tak svedectvom o Božom charaktere, ako o lajdáctve dotyčného študenta... Hlavná pointa tohoto zápisu je ale to, ako ma Boh viedol a v tomto ohľade je dobre, že idem do detailov, lebo opisujú, akým spôsobom Boh "hovorí" konkrétne ku mne a snáď vytesňujú nepochopenia, čo tým myslím, že "hovorí".
A bol som uistený, že to tak bude.
Okolo polnoci som si znovu kľakol, pričom som si myslel, že sa potom budem ďalej učiť, ale cítil som únavu a nejak som pochopil, že by som mal ísť spať. Tak som poslúchol a - nezvyčajne skoro - išiel spať. Ráno som si privstal a učil sa. Keď čas vypršal, zhodnotil som, že som unavený, nenaučený, navyše nie som zapísaný na termín, lebo bol plný, a tak idem do postele vyspať sa a poraziť aspoň tú únavu.
Ako obvykle som si kľakol na pár krátkych slov... a vtom som pocítil jasnú výčitku.
Včera ma Boh uistil, že bude bojovať za mňa. Kde a ako má bojovať, keď tam neidem? Neviem presne, či som si to pomyslel ja, alebo som cítil Boha osobne vyjadriť sa: "Veď TY si sa za to modlil...!?" Ale viem iste, že bez toho pokľaknutia by som v ten piatok na žiadnu skúšku nešiel. Bol som prichystaný ísť znovu spať. No toto bolo jednoznačné, že tam mám ísť. Tak som si natiahol budíka na pol hodiny a potom vyrazil. Aspoň bude prča. Veď podľa toho, čo sa nakoniec stane, sa uvidí, čo to bolo za "myšlienky"...
Keď som prišiel, povedal som docentovi, že nie som zapísaný, ale že som to prišiel aspoň skúsiť. Dosť sa ohradil, lebo musí o tretej skúšať inde. Bránil som sa, že kamarát, ktorý je zapísaný, určite nepríde. Nechápem, prečo som ho presviedčal, keď som namiesto toho mal chuť mu povedať "ono je to aj tak jedno, ja to neurobím, neovládam to, ani to neodovzdám, chcem si to len skúsiť napísať..." Miesto toho som sa skoro hádal s docentom, aby ma vzal. Docent prepočítal ľudí, či mám pravdu, a prijal ma.
Príklady na písomku boli presne tie, ktoré som sa stihol naučiť. To ale znamenalo, že ma po obede bude skúšať teóriu. Na ústnej sa spýtal na znenie "vety" (teda matematického tvrdenia), ktorú som si čítal cestou z obeda... Keďže som vedel iba začiatok dôkazu, dal mi druhú šancu a spýtal sa na niečo zo začiatku učiva, niečo, čoho som kedysi dôkaz čítal, lebo som tomu tvrdeniu nechcel veriť. Tým som sa ocitol medzi známkou 2 a 3. Tým by som rád pozdravil kolegu, ktorý po obdržaní trojky ohodnotil moje šance slovami, ktoré tu nechcem používať. Ak by ho zaujímalo, ako je to možné, rád mu vysvetlím, kto za mňa bojoval :-)
posted by Martin Žember at 6:42 PM
|
5 comments
